Aj oni patria k nám

Zuzka Smatanová

Zuzka Smatanová

Petra Polnišová

Petra Polnišová

Majk Spirit

Majk Spirit

Alan Lesyk

Alan

Ivo Nesrovnal

Ivo Nesrovnal - primátor hlavného mesta SR Bratislavyprimátor hlavného mesta SR BratislavyVeľmi ma teší, že môžem byť členom OLOmpijského výboru a podporiť tak myslienku ekologickej výchovy detí. Chválim autorov projektu OLOMPIÁDY za to, že podporujú zmenu zaužívaných stereotypov správania v našom meste a približujú nás k moderným európskym spoločnostiam, kde je separovanie odpadu a citlivý vzťah k životnému prostrediu absolútnou samozrejmosťou.

Misha

Misha - speváčka a fotografkaspeváčka a fotografka

Zbierali ste papier v škole? Samozrejme, že sme v škole zbierali papier. Pamätám si, že ma kvôli tomu musel vtedy otec odviezť do školy autom. Sama by som tých niekoľko špagátom zbalených stohov zberného papiera autobusom neuniesla. Pred tabuľou bola v ten deň veľká váha a každému odvážili, koľko kíl priniesol. Bola to súťaž, ale poviem pravdu, že čo sme mali vyhrať, si už nepamätám.

Zbierate niečo teraz? Teraz sa snažím skôr zbavovať sa nepotrebných vecí, aby som nemala z domu sklad. Ale väčšina z nich dostane novú šancu na “život” u ľudí, ktorým to posuniem. Zbieram len drobnosti, ktoré viem, že môžem niekedy použiť na tvorivú umeleckú činnosť. Tvoriť sa dá všeličo a úplne na to stačí “odpad”. Nemyslím tým vybrať veci z koša, ale jednoducho ich pred vyhodením odložiť a potom použiť pri vytvorení niečoho originálneho a vlastného pre seba alebo pre našich blízkych. Každý múdry človek ocení vlastnoručne vyrobenú funkčnú vec, pretože vie, že ste do toho vložili svoj čas a energiu. A to je hodnotnejšie ako peniaze. Naposledy som si zozbierala staré diskety, aké sa používali do počítača pred USB kľúčmi, a chcem z nich vyrobiť krabičky na ceruzky a farbičky.

Prečo milujete život? Pretože som sa dopracovala k tomu, že robím niečo, čo ma veľmi baví a každý deň sa na to teším. A ešte preto, že mám dve zdravé detičky, ktoré mi každý deň ako také slniečka rozžiaria. Už sa neviem dočkať, keď trošku podrastú a budem im môcť postupne poukazovať všetky tie nádherné veci, čo sa v živote dajú robiť.

Kto alebo čo vám robí radosť? Už viac ako dva roky sú to nepochybne najviac moje dvojičky Mia a Nala. Okrem nich ešte moja práca, ktorá je ešte vždy aj hudobne, ale stále viac fotograficky zameraná. Už skoro dva roky sa venujem fotografovaniu detí a je to asi to najmilšie a najukľudnujúcejšie povolanie. Upravovať fotky detských usmiatych tváričiek je naozaj balzam na dušu a pri ich fotení, napríklad niekde v parku sa nasmejeme, zabavíme a keď vezmem aj moje deti, všetci máme krásny deň.

Čo vás posúva vpred? Teraz sú to každodenné pokroky mojich detí: keď začali sedieť, chodiť, behať, rozprávať, keď sa prvý krát samé najedli, všetko to, čo sa niekomu môže zdať banálne a samozrejmé, je pre mňa to najviac. A samozrejme v práci ma posúva vpred spokojnosť ľudí, pre ktorých som buď zaspievala alebo im nafotila rodinku. Keď vidím už teraz stovky rodín, ktoré som nafotila, ako mi nadšene napíšu a potom sa o niekoľko mesiacov prídu fotiť znova, je to pre mňa veľká motivácia robiť to stále lepšie a lepšie.

Pavol Barabáš

Pavol Barabáš - cestovateľ a filmový dokumentaristacestovateľ a filmový dokumentarista


„Nekráčajte po vychodených cestách. Nie, vyberte sa cez neschodené končiny a sami zanechajte po sebe chodník…“


Zbierali ste papier v škole? Všetci sme zbierali. Aj moje deti. Dúfam, že aj ich.

Zbierate niečo teraz? Zážitky. Hlavne tie z neporušenej prírody.

Prečo milujete život? Poznáte niečo dokonalejšie vo vesmíre?

Kto alebo čo vám robí radosť? Taká tá obyčajná harmónia so svetom prírody.

Čo vás posúva vpred?  Vlastné myšlienky a tvorivosť, ale i to ako odovzdávať poznanie.ďalej.


Adela Banášová

Adela Banášová


ZRAZU SI LEN TAK BDELO VŠIMNÚŤ ŽIVOT

Adela Banášová, moderátorka a kulturologička


Som moderátorka, majiteľka psa, sestra, dcéra, kamarátka a priateľka, lenivá vstávať, rada sa rozprávam a rada spím, triedim odpad a podstatné od nepodstatného.


Najobľúbenejšie jedlo?

Moje najobľúbenejšie jedlo je také, čo nepadlo na zem a ktoré sa nehýbe, napríklad šošovicový prívarok.


Naj činnosť?

Najradšej ňuchám môjmu psovi labky, lebo voňajú ako palacinky, ale inak rada chodím na prechádzky a vediem veselé rozhovory.


Naj miesto na svete?

Mne sa veľmi páčilo na Islande, to je ostrov, kde veria aj na škriatkov, ale úplne najlepšie mi je podľa dobrého príslovia – doma.


Naj povolanie z detstva?

V detstve som chcela byť chvíľu učiteľkou, ale potom ma to prešlo a potom som chcela pracovať v rádiu a potom ma to tiež prešlo.


Naj rada od srdca…

Na veľa dobrých vecí človek príde na čerstvom vzduchu.


Prevahu mužov v Olompijskom výbore narušil prvý zástupca nežného pohlavia – moderátorka Adela Banášová.


Separujete?

Separujem papier, plasty, sklo a ešte mám dôchodcovský tik, že zbieram smeti vonku po ostatných, keď niečo nájdem v lese alebo na tráve. Zas môj pes priloží na vyváženie niečo zo svojej produkcie a to sa snažím tiež odpratať, len niekedy to neviem nájsť, hlavne v jesennom lístí.


Pre niektorých splnenie detského sna, pre iných nová skúsenosť a pre našich zamestnancov každodenná ťažká práca. Ako sa vám páčilo na smetiarskom aute?

Smetiarske auto bolo zábavnejšie, než som si myslela. Akurát predstava, že ste na čerstvom vzduchu, je mylná. Stále som dýchala vlastne to, čo sme vyzbierali. Bavilo ma to, ale viem si predstaviť, že každodenne z toho lezie príjemný stereotyp. Ja som za to, aby ľudia nemali len jednu prácu, ale napríklad, že ľudia z kancelárií by občas vybehli aj na smetiarskych autách, lebo to pekne prečistí myšlienky.


Pomaly sa blíži čas prázdnin, nenudili ste sa niekedy počas sladkého ničnerobenia?

Ako dieťa som sa nikdy nenudila, lebo nič nebolo všedné. Len s dospelosťou sme si akosi zvykli, že všetko musí byť stále iné, nové a zábavné a potom sa nudíme, keď nevidíme výnimočnosť v tom, čo považujeme za všedné. Dokonca aj ničnerobenie je veľmi dôležité. Zrazu si len tak bdelo všimnúť ten život, ktorý sa, bohužiaľ občas deje úplne mimo nás. A vtedy zistíte, že to nuda vôbec nie je.


Boli ste vždy tá vzorná, či ste mali, ako sa hovorí, občas „za ušami“?

Ja som bola taká v norme. Celkom aktívna, nerobila som zle, ale skôr ma lákali nevy­svetliteľné veci. Raz som počas nejakej naháňačky uhryzla spolužiaka cez elasťáky do zadku. Ale nemal mať elasťáky. Kto by si nehryzol, keď také vidí. Na lyžiarskom sme všetci zmeškali autobus, tak sme sa aj s lyžami pešo trepali asi 7 km. So spolužiačkou sme stopli auto a boli sme na chate za päť minút. Chceli nás vyhodiť zo zájazdu, ale, podľa mňa, len preto, že nám závideli.


Nadviažem na článok z Hospodárskych novín, „Päť minút po dvanástej“, zasadili ste už 150 stromov a separujete, aby ste sa stali tou kvapkou v mori, ktorá vyrieši budúcnosť našich detí?

Zasadila som oveľa menej stromov, ale separujem, používam len ekologické čistiace prostriedky a kupujem potraviny, ktoré podporujú trvalo udržateľný rozvoj a nie chorú mašinériu. Ale mám ešte čo robiť

Peter a Pavol Hochschornerovci


Peter a Pavol Hochschornerovci

OLYMPIONIK OLOMPIONIKOM


Peter Hochschorner – vodný slalomár, trojnásobný olympijský víťaz a trojnásobný majster sveta


Čo ste zbierali na základnej škole okrem medailí?



  • Zbieral som céčka, známky, hlinené guličky a v prvej triede sme mali povinný zber papiera.


Vždy ste túžili robiť v živote to, čomu sa venujete?



  • Od detstva som mal rád šport, ale ani som netušil, že raz zo mňa bude profi športovec a že sa tým budem živiť. Prišlo to až postupom času.


Keď ste boli malý, akú neplechu ste stvárali? Boli ste pritom obaja?



  • Áno, väčšinu času som trávil spolu s bratom a keďže sme od detstva športovali, tak sme si z postele našich rodičov urobili trampolínu a skákali sme rôzne premety a saltá na gauč, z ktorého sa pri dopadoch dobre prášilo. To všetko sa odohrávalo v malom petržalskom byte, takže aj susedia mali o zábavu postarané.


Keď lietate po svete, vnímate odpad na športových podujatiach? Všimli ste si niekde zaujímavý spôsob zberu recyklovaného odpadu?



  • Vo svete je úplne bežné, že ľudia separujú. Aj na olympiádach sa separuje a recykluje. Začína sa už v jedálni, kde sa stravuje z papierových tanierov, ktoré sú vyrobené z recyklovaného papiera…


Prečo ste prijali našu ponuku a stali ste sa členom toho nášho Olompijského tímu?



  • Členom olompijského tímu som preto, lebo chcem aj ja prispieť ku chráneniu prírody a aspoň takýmto spôsobom niečo vrátiť prírode, ktorá nám ponúka toho tak veľa. A chcem motivovať čo najviac detí k tomu, čo je inde samozrejmé.

Ľuboš Fellner



Ľuboš Fellner

VŽDY SOM CHCEL ROBIŤ NIEČO ZMYSLUPLNÉ

Ľuboš Fellner, cestovateľ a majiteľ CK BUBO


Som Lubo z BUBO. Cestujem a pravidelne s otvorenými ústami stojím nad rôznorodosťou našej planéty. Mám 3 deti, ktoré tiež radi cestujú a mačku a psa, ktorí sú radi doma, no aj tak ich milujeme. Chcel by som po sebe nechať čistejší svet ako je dnes. Som presvedčený, že sa o to oplatí zabojovať.


Najobľúbenejšie jedlo?

„Sem tam“ – štipľavý šalát zo surovej papaye. Jediné čo viem „navariť“


Naj činnosť?

Najlepšie čo môže homo sapiens v dnešnej dobe robiť je cestovať.


Naj miesto na svete?

V Bratislave pri Dunaji


Naj povolanie z detstva?

Cestovateľ. Ešte trošku lepšie než smetiar.


Naj rada od srdca…

Choď za svojim snom. Rob dobré veci.


„Deti sú v Európe opäť v móde a ich výchova je pre nás veľkou výzvou. Moderné rodiny vedú deti k vzdelanosti, neutápajú ich v materiálnych statkoch, zemiakových lupienkoch a videohrách. Učia ich cudzie jazyky, smerujú k športu, k láske k prírode a poznaniu sveta. Vzťahy medzi rodičmi a deťmi sa budujú pri spoločných zážitkoch. Deti si budú vždy pamätať, kto im prvý ukázal Eiffelovku, Grand Canyon či žirafu vo voľnej prírode. Áno, naše deti neostanú večne mladé, ale tie prvé zážitky sú najsilnejšie a tie si zapamätajú naveky.“         Ľubo Fellner


Čo ste zbierali na základnej škole? Boli ste ten žiak s xx kg vyzbieraného papiera?



  • Zbieral som známky a v etanole uspával lúčne koníky a modlivky, ktoré som potom napichoval na špendlíky. Neskôr som zbieral dievčatá a zvykol som chodiť s troma naraz. Papier sme zbierali v rámci propagandy režimu, ktorý som nemal rád. Neuvedomoval som si ekologickú podstatu zberu papiera, vnímal som to čisto politicky. Teraz sa na to pozerám inak.


Ani tie najvzornejšie decká neostanú bez vrúbku. Prezradíte ten svoj?



  • Učil som sa s kamarátmi v Slovenskom Grobe, pre chlapcov z mesta v exotike. Učenie nás prestalo baviť, keď sme zbadali svinku, ktorú chovali na zabíjačku. Bodol  som ju vidlami do zadku, svinka vybehla z chlieva a vtedy ju Ivo buchol lopatou po hlave a bežala späť a opäť dostala vidlami. Kamarátovi rodičia to zistili, svinka schudla, ale ten rok sa zabíjačke vyhla. Keď si na to spomeniem, konštatujem, že sme museli byť strašne sprostí.


V živote ste sa otočili o 360 stupňov proti smeru hodinových ručičiek a zmenili ste povolanie, prečo?



  • Bol som jediným lekárov v rodine a nadšeným. Vždy som chcel robiť niečo zmysluplné, čo by pomohlo ľuďom okolo mňa. Otvorili sa hranice a ja som mohol cestovať a stalo sa to mojou vášňou, ešte väčšou než medicína. Bolo to ťažké rozhodovanie, no fascinácia našou planétou zvíťazila.


Mali ste pútavé rozprávanie na OFF,  šesť kontinentov odpadu. Ako ho vnímate na svojich cestách?



  • V tradičnej Afrike nikto odpad nezbiera, všetko sa samovoľne recykluje. Všetko, čo majú, je z prírodných materiálov. Moderná Afrika je naproti tomu najšpinavšia na svete. Ako vianočné stromčeky sú farebnými sáčkami ovešané pichľavé africké kríky. Je to skľučujúci pohľad. Rovnako smutný pohľad som videl v Grónsku, kde meškanie lodí spôsobilo rozfúkanie odpadkov po okolí. Eskimáci sa zaujímali o svoje pivo a ignorovali znečisťovanie svojej krajiny. Tieto národy sú „civilizáciou” zaskočené a nevedia sa jej brániť. Rýchlo prichádzajú o to, čo majú najvzácnejšie, o svoju nádhernú nedotknutú prírodu. Naopak, krajiny ako Nový Zéland, Škandinávia a Japonsko sú v ekológii ďaleko pred nami. Ľudia tam pochopili to, o čo sa snaží myšlienka Olompiády na Slovensku.


Ste svetobežník. V koľkých krajinách ste ešte neboli?



  • Prešiel som už všetky kontinenty včítane Antarktídy. Veľa som ešte nevidel, a verím, že nikdy neuvidím všetko. Vždy sa teším na ďalšie dobrodružstvo.


Prečo ste sa stali členom nášho tímu?


Pomáhame ekologickým projektom na celom svete už 20 rokov. Olompiáda je prvou výnimkou, kedy sme sa rozhodli podporiť projekt tu doma. Vlajka Olompiády zaveje na najvýznamnejších bodoch našej planéty a myš­lienka Olompiády sa aspoň symbolicky rozšíri po celom svete. To, čo OLO robí je zmysluplné a nedocenené. Verím, že pomôžem aspoň troškou zlepšiť image „smetiarov” na Slovensku. Ekologické správanie sa musí stať súčasťou DNA nás všetkých. Chceme predsa žiť v krajšom, čistejšom a zdravšom prostredí. Olompiádu považujem za veľmi dobrý nápad, preto túto myšlienku podporujem.

Daniel Hevier

Daniel Hevier

SEN BYŤ VEĽKÝ

Daniel Hevier, spisovateľ a autor hymny Olompiády


Keď som bola školáčka na základke, obchody s potravinami boli malé, mlieko bolo v sáčku, džúsy v konzerve, v školách sa zbierali gaštany, pomarančové šupky a papier. Teraz nakupujeme v hypermarketoch všetko balené v plaste a deti zbierajú nielen papier, ale aj plast.


Čo ste zbierali v škole vy?



  • Ja som zbieral známky. Teda dobré známky. Čiže jednotky. Ale vážne: alebo veselo? Zbierali sme papier aj v škole, ale aj doma. Mimochodom, to zbieranie papiera mi ostalo dodnes. Ešte aj dnes, ako vážený občan, nosievam papier do zberu. A vôbec sa za to nehanbím. Práve naopak, som na to hrdý.


Každý sme mali sen, čím budeme, keď budeme veľkí. Aký bol ten váš?



  • Keď som bol malý, mal som jediný sen: byť veľký. A mať dlhé vlasy a môcť chodiť na pivo. Dnes môžem chodiť na pivo beztrestne, zato tie vlasy mi vypadali.


Deti sa vždy tešia, ak ich vzory, úspešní a slávni ľudia, majú za sebou nejakú tú lumpáreň. Prezradíte tú vašu?



  • Raz som s bratancom Jankom polial tete Filke kurence studenou vodou z hadice. Do rána všetky uhynuli. Dosť dlho nás potom bolel zadok.


Otázku, ktorú položím, ste dostali asi miliónkrát, ale tak začneme spolu druhý milión. Čítali ste rád? Aká je vaša naj kniha?



  • Čítal som rád, čítam rád a budem čítať rád, kým mi bude slúžiť zrak a kým budú knihy. Doma mám 8888 kníh – to je odpoveď na otázku, aká je moja NAJ kniha.


Otázka na záver. Prečo podporujete myšlienku Olompiády?



  • Pretože sa nechcem separovať, ale chcem separovať.

Vlado Voštinár



Vlado Voštinár

VIRTUÁLNY SVET ZA VEĽA NESTOJÍ

Vlado Voštinár, moderátor a majiteľ CK TWISTOVO


Vlado, asi ste sa jedného dňa nezobudili a len tak mirnix-dirnix, ako hovoril Satinský, nerozhodli venovať víťazom Olompiády školu v prírode. Čím vás oslovila?



  • Ak si nechceme našu planétu zasypať odpadkami, tak sa musíme naučiť separovať odpad a vy v OLO ho zase musíte spracovať tak, aby z neho bolo opäť niečo užitočné. V tomto procese sa potrebujeme navzájom. A odkedy vlastním rekreačné zariadenie Oliwa resort v nádhernom prírodnom prostredí, tak si stále viac uvedomujem potrebu chrániť naše životné prostredie. Olompiáda má presne tento námet a to je aj dôvod, prečo ma oslovila.


Okrem toho, že vás ľudia vidia na televíznych obrazovkách, venujete sa podnikaniu v cestovnom ruchu. Prečo tábory? Je to spomienka na detstvo?



  • V mojom prípade je slovo podnikanie prisilné. Je to skôr nadšenie. Tábory organizujeme od roku 2002 a za ten čas sme si vybudovali tím perfektných ľudí. Teraz máme aj perfektný areál, čím dostávame školy v prírode a letné tábory na vysokú úroveň. Deti sa k nám radi vracajú a školy v prírode mávame „vybukované“ rok pred sezónou. Som presvedčený, že deti, hlavne z miest, by mali chodiť do takéhoto prostredia z dôvodov, o ktorých by som mohol rozprávať celý deň. Jedným sú aj spomienky. Ja tie moje z tábora ešte stále mám a to už žijem druhú polovičku svojho života.


Keď sa pozriem dookola, je tu množstvo športových možností, floorbal, plávanie, tenis, futbal, volejbal, jazda na štvorkolkách, les vhodný na prechádzky. Zabudla som na niečo? Nemáte problém nadchnúť decká športom, dostať ich od počítača? Nebolí ich to?



  • Bolí a bude to asi ešte horšie. Pomenovali ste jeden z dôvodov, prečo musia deti chodiť do škôl v prírode a táborov. Musia sa predsa odpútať od počítačov, lebo inak si vytvoria virtuálny svet a ten za veľa nestojí.


Máte deti. Otázka na telo, ste trpezlivý otec? Zastavili ste sa niekedy v mentorovaní s úsmevom, čo riešim, veď som bol rovnaký!?



  • Som „friendly tatko“, ktorý sem-tam na moje deti zakričí. Sem-tam znamená asi trikrát za hodinu, čo na dnešnú dobu nie je zlé. Ja by som veľmi chcel byť moje dieťa

Zdeno Cíger



Zdeno Cíger

Ivan Bella



Ivan Bella

Lukáš Latinák


Lukáš Latinák

Vyštudoval som Stredné odborné učilište v Poltári, ale to mi nestačilo tak som ešte vyštudoval VŠMU a dnes sa venujem herectvu.


Najobľúbenejšie jedlo?

Zjem všetko, čo nezje mňa.


Naj činnosť?

Šantenie so synom.


Naj miesto na svete?

Benátky.


Naj povolanie z detstva?

Najprv som chcel byt smetiar pravý zadný naskakovač a neskôr indián. Zatiaľ sa mi ani jedno nesplnilo.


Naj rada od srdca…

Keď niečo robíš, tak to rob najlepšie ako vieš.


[/acc][acc title="Petra Polnišová"]

Petra Polnišová

Som mamina 2 chalanov, herečka, žena svojho muža, chvíľami náruživá športovkyňa a ešte náruživejšia lemra, usilovná separátorka odpadu a zrna od pliev.


Najobľúbenejšie jedlo?

Slivkové gule, perkelt, slivkové gule… a hlavne veľa 🙂


Naj činnosť?

Pobyt so svojimi malými svišťami – rozumej deťmi.


Naj miesto na svete?

Všade, kde je slnko. Bez slnka som stratená.


Naj povolanie z detstva?

Ja som v detstve spievala najhlasnejšie z celej triedy a preto mi bolo jasné, že raz budem operná diva. Až kým som neprišla na to, že spievať nahlas vždy neznamená spievať dobre.


Naj rada od srdca…

Veľké veci sa vždy začínajú v malom.