Jeden z najefektívnejších nástrojov vzdelávania a osvety, ktorý využíva naša spoločnosť už niekoľko rokov, sú exkurzie. Tie, ktoré pripravujeme v rámci projektu pre viac ako 3000 detí a žiakov bratislavských škôl, sú výnimočné. Viac ako 3000 detí prešlo svetom sklárskej alchýmie, dobou plastu, spoznali teplo Spaľovne, či každodennú drinu smetiarskeho povolania. Žiaci základných škôl sú každoročne očarované oceľovým mestom Spaľovne, kde všetko riadia dva obrovské železné drapáky. Prešli stovky schodov, kráčali v 30 metroch, vo výške kotla, ale zistili aj ako triedia Bratislavčania, pretože pohľad na dotrieďovacie linky papiera a plastu vo Vlčom Hrdle nebol vždy vzorovým príkladom správneho separovania. Zistili, že triedi sa aj to, čo sa spáli, pretože zo škvary sa separuje sklo, železné a neželezné kovy. Spoznali ekologický spôsob likvidácie odpadu, termické zneškodnenie, pri ktorom moderná technológia umožňuje vyrobiť teplo, ktoré vzniká pri spaľovaní odpadu, elektrinu.
Aby žiaci na vlastné oči videli, že triediť má zmysel, každý rok navštívia recyklačný závod General Plastic v Kolárove, podnik zaoberajúci sa recykláciou a výrobou PET fliaš a fólií. Okrem toho sa dozvedeli, že z plastu sa vyrábajú aj kokpity stíhačiek, flisové vetrovky, či štetiny metly. Tento rok sme pridali do harmonogramu Mesiaca exkurzií návštevu spoločnosti Vetropack Nemšová. Žiaci mali pocit, že sa nachádzajú v alchymistickej dielni starých sklárov, ale s vymoženosťami modernej technológie 21. storočia. V závode ich upútala organizovanosť, čistota a teplo, ktoré však nedosiahlo, vzhľadom na ročné obdobie, ešte tie správne sklárske extrémy. Na dotrieďovacej linke videli ako ľudia neseparujú, koľko nie skleneného odpadu sa dostane do zelených nádob. Návšteva závodu bola zážitkom nielen pre deti, ale aj pre dospelých.
Minulý rok sme po prvý krát zaradili do programu aj smetiarsky kurz pre našich najmenších separátorov a tak splnili sen väčšiny z nich, byť na pár minút smetiarom. Deti doslova žiarili, keď si mali možnosť nasadiť zbernú nádobu na zberné vozidlo a stlačiť ten správny gombík, „akože“ šoférovať smetiarske auto. Niektorí v aute doslova zamrzli a nebolo motivácie ich dostať z auta von. A koľko radosti spôsobilo trúbenie z obrovského auta. Samozrejme okrem zážitku absolvovali povinnú jazdu šnúry informácií. Dozvedeli sa, že smetiari pracujú okrem nedieľ a dvoch sviatkov každý deň, že ich nohy chránia oceľové špičky topánok, že auto váži 18 ton alebo že ročne najazdia v Bratislave zberné vozidlá 1 milión kilometrov. Nevedeli si predstaviť 370 ton odpadu, ktorý sa denne odvezie do Spaľovne a tak im to pracovníci prirovnali k futbalovému štadiónu naplneného odpadom do výšky 5,5 metra.
Ing. Karin Zvalová
marketingová manažérka
Pridaj komentár