Bratislava, 30. apríla 2013. Už 19 rokov Nadácia a značka nadštandardnej kvality Slovak Gold udeľuje certifikáty Slovak Gold , ceny Slovak Gold Exclusive a prestížne ocenenie Laureát Slovak Gold. Nadácia si svojou dlhoročnou činnosťou vydobyla uznávané miesto nielen medzi odbornou verejnosťou, ale aj medzi bežnými spotrebiteľmi. Veď jej prestížna značka Slovak Gold zdobí už viac ako 500 rôznych produktov a služieb od vyše 250 producentov.
Od tohto ročníka začína autorita certifikátu Slovak Gold zdobiť aj OLO a.s., ktorá ho získala za zavedenie a prevádzkovanie systému separovaného zberu v hlavnom meste SR Bratislave, podporeného významnými výchovnovzdelávacími aktivitami reprezentovanými predovšetkým úspešnou Olompiádou.
Ako konštatovala odborná komisia, „Separovaný zber je zameraný najmä na sklo, papier a plasty. V Bratislave má aktívnu i pasívnu podobu. Tá prvá predstavuje vyše 13 tisíc farebne rozlíšených zberných nádob rozmiestených v meste, do ktorých sa separovaný odpad ukladá. Pasívna forma vyžaduje priniesť zozbierané a vyseparované odpady na zberný dvor. Objem i podiel separovaného zberu v Bratislave kontinuálne rastie. Na slovenské pomery je tunajšia miera separácie odpadu nadpriemerná! Významný podiel na týchto dobrých výsledkoch má aj dôrazná osveta firmy OLO v oblasti ochrany životného prostredia“.
Za spoločnosť OLO a.s. si certifikát nadštandardnej kvality Slovak Gold prevzal jej generálny riaditeľ Roman Achimský. Moderátorka podujatia pri odovzdávaní pripomenula, že separovaný zber v Bratislave existuje už dvadsať rokov a opýtala sa, ako vidí jeho budúcnosť? „Otázka separovaného zberu je veľmi kolektívny „šport“, – povedal nadnesene R. Achimský, – pretože do neho vstupujú nielen obyvatelia Bratislavy, mesto a zberová spoločnosť, ale aj legislatíva. Dnes sa nachádzame na samom začiatku cesty, no keď sa podarí všetkým týmto zložkám potiahnuť za rovnaký koniec povrazu, tak potom sa z toho vytvorí rovnaký obraz, aký zatiaľ máme len vo svojej predstave. Znamená to, že ďalej kráčame po ceste zdokonaľovania a vylaďovania tohto nášho dnes oceneného systému“.
Podľa slov riaditeľa obchodu a marketingu OLO a.s. Pavla Viteka, výnimočnosť zavedeného systému je nepochybne aj v jeho rozsahu. Nasadený je totiž v najväčšom Slovenskom meste. Veď ide o cca 420 tisíc obyvateľov Bratislavy plus ďalších cca 100 tisíc ľudí, čo sem denne dochádzajú.
Niekoľkokrát dnes zaznelo, že do systému sú zapojení aj tvorcovia odpadu, teda obyvatelia.
– V poslednom období naozaj veľa investujeme do vzdelávania, hlavne mládeže. Napríklad naša Olompiáda oslovila celú dorastajúcu generáciu mladých Bratislavčanov. Dnes je do nej zapojených 58 základných, špeciálnych a materských škôl a takmer 11 tisíc žiakov.
Čiže toto už naozaj je „malá armáda separovaného zberu“, ktorá v rodinách i škole dáva hlasno najavo, že máme problém a čosi s ním treba robiť. Naše separovanie je totiž stále v plienkach. Kto vie, kedy sa vyrovnáme vyspelým krajinám Európskej únie, ktoré už dnes separujú minimálne 80 percent odpadu. A my si dávame záväzok, že k roku 2020 chceme dosiahnuť celoslovensky priemernú separáciu na úrovni 50 percent. Na tomto vidieť, koľko práce na nás ešte len čaká. Veď momentálne sa Slovensku pohybuje na posledných priečkach únie.
Ale dobrou správou nepochybne je, že pre mnohých Bratislavčanov sa separovanie komunálneho odpadu stalo súčasťou ich životného štýlu, osobným „zeleným programom“.
– Áno, jednoznačne! Mám pocit, že naše dlhodobé snaženie sa o separovanie komunálneho odpadu si mnohí občania vzali ako vážny osobný program. Spoznávame to, ak sa nám v systéme niečo, hoci i na malý čas, pokazí. Napríklad, ak z nejakého dôvodu neodoberieme v dohodnutom termíne nádobu. Alebo, ak niektorý náš nesvedomitý pracovník odseparovaný odpad pomieša… V takýchto prípadoch ľudia okamžite telefonujú a zisťujú, čo sa deje, resp. priamo na previnilca žalujú. A naši zamestnanci vedia, že v takom prípade ich čaká tvrdý postih.
Nepochybne veľký potenciál citlivého vzťahu k životnému prostrediu je v našich deťoch. Oni sú garanciou, že myšlienka trvalo udržateľného rozvoja má šancu.
Vladimír Mikunda
Pridaj komentár