V Bratislave dňa 25. februára 2013
Len za prvých päť dní po zverejnení informácie o Olompijskom filmovom festivale (OFF) sa naň prihlásilo 1217 detí z približne pätnástich bratislavských (základných a špeciálnych) olompijských škôl.
Keďže však záujem detských olompionikov a ich učiteľov o OLOMPIÁDU a súvisiace podujatia narástol o ďalších 250, už v prvý deň festivalu bolo jasné, že „vstupenku“ naň (denná účasť „len“ niečo vyše 400 žiakov) zrejme nezískajú všetci. Podľa slov marketingovej špecialistky OLO, a.s. Karin Zvalovej sa tých 250 olompionikov ocitlo kvôli nedostatočným kapacitám na tzv. čakačke. Ak teda organizátori niečo dodatočne nevymyslia, nadpočetní olompionici „prehovoria“ do programu Olompijského filmového festivalu iba ak sa niektorá zo skôr prihlásených olompijských škôl dobrovoľne vzdá svojej účasti.
Lenže vidiac, aký ohlas medzi deťmi zanechal hneď prvý deň, asi ťažko sa dá predpokladať, že niekto to naozaj urobí. Vôbec pri tom nejde o darčeky, ktorými boli obdarované všetky deti. Vôbec tu nejde o ďalšie pozornosti, ktoré deti získavali za správne odpovede na otázky prednášajúcich lektorov. Ide tu skôr o navodenú vzácnu pracovno-družnú ekologickú atmosféru, ktorá umožnila každému olompionikovi cítiť sa aj dostatočne dospelo a aj dostatočne ekologicky rešpektovane.
Navyše, pokiaľ sa prvý festivalový deň venoval „šiestim kontinentom odpadu“, čiže spoločnej prechádzke po svete odpadu a svetom odpadu, tak druhý bude zameraný na vesmírny odpad, v širších technických súvislostiach (ekologické autá, autá na elektrinu, autá na vodu…), a tretí sa stane čisto „smetiarskym“. Jeho top lektormi budú historik Pavel Dvořák, ktorý deťom vysvetlí aj otázky, ako to bolo s odpadom v histórii ľudstva a mladí chlapci zo Zelenej hliadky, ktorí sú v nakladaní s odpadom už aj prakticky zbehlí a preukazujú to čistením našej Bratislavy.
Môžeme teda povedať, že ak pred vznikom projektu Olompiáda mnohí školáci nevedeli, že existuje napr. nejaká spoločnosť zaoberajúca sa odvozom a likvidáciou odpadu, ani čo a na čo je vlastne separovaný zber, tak dnes to už vedia a sú ochotní na tomto poli niečo aj sami urobiť?, pýtam sa Karin Zvalovej. „Áno, ale medzi deťmi to prebudili pani učiteľky! Preto sme ich oslovovali ako prvé. V priamom sústredení sa na deti je totiž pedagóg určite najdôležitejší! On nielen vie, ako deti nadchnúť, ako ich motivovať, ale aj, ako ich naučiť „neseparovať sa a separovať“!“
Pochopiteľne, že nielen organizátori dnešného podujatia, ale už aj naša príroda by privítala ak by deti olompionici motivovali k ekologickému správaniu sa voči odpadom aj svojich rodičov, celé svoje okolie. Čo je však podľa generálneho riaditeľa spoločnosti OLO, a.s. Romana Achimského niekedy naozaj nadľudská práca, pretože „gram ekonómie je v týchto končinách často ťažší, ako tona ekológie“.
To sme na tom tak zle? „Čo sa týka technického zabezpečenia a formy spracovania odpadov sme na tom porovnateľne s Rakúskom. Náš problém je len finančné zabezpečenie celého „toku“ spracovania odpadu. Iba na porovnanie, minulý rok sme v Bratislave vyzbierali 150 tisíc ton odpadov, z ktorých sme len 4 tisíc ton uložili na skládky. To je fakt, ktorý znesie akékoľvek európske porovnanie“, – povedal Roman Achimský a dodal, že v rámci celého Slovenska máme napriek tomu aj tak ešte stále veľký podiel skládkovania.
Začať pracovať na jeho znižovaní sa dá, okrem zavádzania racionálnych ekonomických nástrojov (na Slovensku je napr. veľmi lacné skládkovanie odpadu) aj organizáciou takých výchovno-osvetových podujatí, akým je OLOMPIÁDA, či Olompijský filmový festival. Možno aj na ich základe si začneme uvedomovať, že jediná cesta do budúcnosti sa nazýva separovanie. Že skládkovanie je falošné presúvanie „problému“ na plecia našich detí a vnukov, ktorí sa s ním tak, či tak, budú raz musieť vysporiadať.
Vladimír Mikunda,
Pridaj komentár